dnes je 17.5.2021

Input:

Zmluvná pokuta

29.12.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.3.4 Zmluvná pokuta

JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Zmluvná pokuta je v súčasnosti v obchodných záväzkových vzťahoch veľmi populárnym právnym inštitútom. Jej dohoda a následné uplatňovanie v súdnych konaniach je už takmer automatickým javom. Pri vytvorení právneho vzťahu – pri podpise zmluvy si podnikatelia často neuvedomujú úskalia tohto inštitútu, ktoré zisťujú až následne v štádiu, keď si ich obchodný partner uplatní nárok zo zmluvnej pokuty na súde alebo rozhodcovskom súde. V súvislosti so zmluvnou pokutou sa v praxi vyskytujú mnohé defekty, ktoré vyplývajú z nepochopenia tohto inštitútu – napr. zamieňanie inštitútov zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, uplatnenie zmluvnej pokuty bez platnej dohody (na základe jednostranného úkonu zmluvnej strany) a pod. Tento príspevok obsahuje základné informácie o postupe pri dohodnutí platnej zmluvnej pokuty.

Stručná právna úprava zmluvnej pokuty

Právna úprava zmluvnej pokuty v slovenskom právnom poriadku je obsiahnutá jednak v ust. § 544 a 545 OZ, Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov, s tým, že v obchodno-právnych vzťahoch sa popri tejto úprave uplatnia i ust. § 300 až 302 ObZ Obchodného zákonníka. Základným rozdielom medzi zmluvnou pokutou podľa Obchodného zákonníka je v tom, že právna úprava v § 300 Obch. zák. je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a oprávnená strana nemusí preukazovať zavinenie. Podnikateľské subjekty používajú pri úprave zmluvnej pokuty ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorá je pre nich výhodnejšia preto, že pri požiadavke na jej zaplatenie nemusia preukazovať zavinenie. Podnikatelia sa však v zmluve môžu dohodnúť aj na použití zmluvnej pokuty na základe ustanovení Občianskeho zákonníka.

Právna úprava zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka je založená na princípe preukazovania zavinenia.

Daňové aspekty inštitútu zmluvnej pokuty sa spravujú ust. § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám a prijatých bankami, sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení.

Popularita zmluvnej pokuty vyplýva predovšetkým z možnosti jej jednoduchého dohodnutia. V tejto súvislosti je však nevyhnutné uvedomiť si viacero základných skutočností:

  • zmluvná pokuta predstavuje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Princíp fungovania zmluvnej pokuty by mal byť veľmi jednoduchý - pokiaľ sa dlžník dostane do omeškania so splnením zabezpečovaného záväzku, zaťažuje ho okrem povinnosti splniť si zmluvou prevzatý záväzok i povinnosť zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu,

  • zmluvná pokuta musí byť zmluvnými stranami platne dohodnutá – vyžaduje sa dohoda o zmluvnej pokute – nie je možné, aby si niektorá zo zmluvných strán uplatnila nárok na zmluvnú pokutu na základe jednostranného úkonu, resp. svojvoľne určila výšku zmluvnej pokuty - dohoda o zmluvnej pokute je vždy dvojstranným právnym úkonom, nemožno ju „vyrubiť” na základe jednostranného prejavu vôle len jedného z účastníkov zmluvného vzťahu. Určitým problémom pri dohodnutí zmluvnej pokuty v praxi býva skutočnosť, ak je dohodnutá len v prospech jednej strany napríklad predávajúceho za porušenie viacerých povinností zo strany kupujúceho. V tomto prípade je potrebné uviesť, že samotné jednostranné dohodnutie zmluvnej pokuty nemá za následok neplatnosť takejto dohody. Je to vecou druhej strany pri dohodnutí zmluvných podmienok a obsahu zmluvy, aby si tiež uplatnila zmluvnú pokutu voči predávajúcemu. Zmluvná pokuta však musí byť dohodnutá v primeranej výške, lebo neprimerane vysokú zmluvnú pokutu by súd nepriznal. V takomto prípade môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu priznať v primeranej výške, ale v niektorých prípadoch súdy takúto žalobu zamietli, ak bola zmluvná pokuta dohodnutá v neprimeranej výške. Za správnejší považujeme postup súdu, ktorý by priznal zmluvnú pokutu v obvykle uplatňovanej výške, ktorá je primeraná,

  • dohoda o zmluvnej pokute má reálny význam iba v tom prípade, ak zmluvná strana, ktorá má pokutu zaplatiť, je „ekonomicky” schopná (v prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou) dohodnutú sumu zaplatiť,

  • pre veriteľa má dohoda o zmluvnej pokute reálny význam iba v prípade, ak má dlžník dostatok majetku, ktorý môže byť v prípade porušenia zabezpečovanej povinnosti speňažený – na rozdiel od iných zabezpečovacích prostriedkov (záložné právo, zabezpečovací prevod práva) nie je v prospech veriteľa zaťažený konkrétny majetok dlžníka,

  • základnou funkciou zmluvnej pokuty je predovšetkým jej preventívna funkcia, keďže dlžníka motivuje k plneniu zabezpečovaného záväzku – vo vzťahu k plneniu zabezpečovanej povinnosti má pôsobiť „motivačne” – dlžník (zmluvná strana zaťažená zmluvnou pokutou) sa snaží o riadne splnenie zabezpečovanej povinnosti, aby sa vyhol povinnosti poskytnúť veriteľovi (zmluvnej strane oprávnenej zo zmluvnej pokuty) ďalšie plnenie - zmluvnú pokutu.

Zmluvná pokuta zabezpečuje hlavný záväzok

Vzhľadom na to, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu je zabezpečovacím záväzkom, jeho vznik a existencia bude vždy závisieť od existencie zabezpečeného záväzku (tzv. akcesorický charakter zmluvnej pokuty). Neplatnosť hlavnej zmluvy (a to z akéhokoľvek dôvodu) je dôvodom neplatnosti i dohody o zmluvnej pokute, keďže medzi zmluvnými stranami neexistuje kauzálny vzťah, ktorý je dôvodom uzavretia dohody o zmluvnej pokute.

V tomto zmysle judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudkom zo dňa 2. apríla 1998, sp. zn. 3 Obo 7/98 (in: Zbierka súdnych rozhodnutí 1/1999):

„Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok.

Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.”

V uvedenom prípade Najvyšší súd SR posudzoval platnosť dohody o zmluvnej pokute, ktorá mala zabezpečovať povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcom odplatu za prevod ich obchodných podielov. Vzhľadom na to, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu povinnosti, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou.

Keďže hlavná zmluva obvykle obsahuje viacero záväzkov, ktorých obsahom sú rôzne práva a povinnosti zmluvných strán, musí dohoda o zmluvnej pokute nezameniteľným spôsobom identifikovať povinnosť, ktorej porušenie bude sankcionované zmluvnou pokutou („zabezpečovaná povinnosť”). V prípade, ak zabezpečovaná povinnosť nebude v dohode o zmluvnej pokute vymedzená dostatočne určite a zrozumiteľne, bude dohoda o zmluvnej pokute často z tohto dôvodu neplatná. V tejto súvislosti je prínosom záver Najvyššieho súdu Českej republiky, ku ktorému dospel v rozsudku sp. zn. 2 Odon 90/97, ktorý konštatoval:

„Zmluvnú pokutu možno podľa § 544 ods. 1 a 2 ObZ Obchodného zákonníka dohodnúť len písomne. Platí to aj v prípade, že zmluvná pokuta zabezpečuje plnenie záväzku zo zmluvy, ktorá nemusí byť uzavretá v písomnej forme. Napríklad pri kúpnej zmluve alebo zmluve o dielo sa pre ich platnosť nevyžaduje písomná forma, takže sa môžu dohodnúť aj v ústnej forme. Aj v prípade zmluvy dohodnutej v ústnej forme, záväzok na zmluvnú pokutu sa vždy musí uzavrieť v písomnej forme. V dohode musia byť dostatočne určito opísané (ustanovené) povinnosti, ktoré majú byť v prípade ich porušenia zabezpečené zmluvnou pokutou, a dohodnutá výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ak sa má zmluvná pokuta podľa dohody vzťahovať na „hrubé porušenie zmluvného vzťahu”, z týchto slov nemožno bez ďalšieho vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, prípadne ich určitý súbor, majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Ak nie je zároveň bližšie špecifikované, čo sa rozumie hrubým porušením zmluvného vzťahu, resp. povinnosti, takáto dohoda nespĺňa podmienky ustanovenia § 544 ods. 1 OZObčianskeho zákonníka, a preto je neplatná.”

Príklad neurčitosti zabezpečovanej povinnosti v dohode o zmluvnej pokute

Posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti dohody zabezpečovanej povinnosti je často predmetom rozhodovania i slovenských súdov. Zaujímavý prípad riešil v dovolacom konaní i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý sa pri rozhodovaní právnej veci sp. zn. M Obdo V 4/2003 (in: Zo súdnej praxe 2/2004), okrem iného vyjadroval k dostatočnej určitosti dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola, ako súčasť zmluvy o dielo, dohodnutá pre prípad „pozastavenia predmetu plnenia” zo strany objednávateľa. Zmluvné strany (účastníci sporu) uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zabezpečiť a vykonať pre žalovaného prípravu a realizáciu troch čerpacích staníc pohonných hmôt formou stavby na kľúč. Každá čerpacia stanica je samostatná stavba so samostatnými dokladmi potrebnými na jej realizáciu a termínmi s tým, že dve čerpacie stanice budú na území Bratislavy, jedna na území mesta S., prípadne na inom mieste s tým, že upresnenie lokality bude určené dodatkom k tejto zmluve o dielo. Prevzatá však bola len jedna čerpacia stanica. V zmluve o dielo si zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu, ktorú musí zaplatiť objednávateľ diela, ak pozastaví realizáciu dohodnutého predmetu plnenia, a to v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade pozastavenia predmetu plnenia zo strany objednávateľa, objednávateľ uhradí zhotoviteľovi čiastku 1 milión Sk mesačne a všetky zmluvné pokuty zo strany subdodávateľov zhotoviteľa.”

Podľa názoru zhotoviteľa došlo k nerealizácii zostávajúcej časti predmetu zmluvy o dielo nečinnosťou žalovaného, ktorý stratil záujem na dokončení predmetu zmluvy, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úhradu zmluvnej pokuty.

Najvyšší súd pri posúdení uvedeného skutkového stavu dospel k záveru, že z citovaného bodu zmluvy v zmysle § 544 OZnie je zrejmé, aká konkrétna zmluvná povinnosť je zmluvnou pokutou zabezpečená pre prípad jej porušenia zo strany žalovaného (objednávateľa). Zmluvné strany v tomto smere neurčito uvádzajú, že zmluvnú pokutu je objednávateľ povinný zaplatiť v prípade „pozastavenia” predmetu plnenia. V pomerne rozsiahlom texte zmluvy sú podrobne špecifikované práva aj povinnosti oboch účastníkov zmluvy. Pokiaľ ide o jednotlivé povinnosti, z obsahu zmluvy je zrejmé, že ich plnením je zaťažený prevažne zhotoviteľ, t. j. žalobca s tým, že iba v niektorých prípadoch je potrebná súčinnosť objednávateľa (žalovaného), ktorý tiež je povinný zaplatiť cenu za predmet plnenia. Vzhľadom na takto koncipovaný obsah zmluvy bolo by možné ustáliť, čo treba rozumieť pod pozastavením stavby zo strany zhotoviteľa, napríklad prestal by vykonávať stavebné práce na budovanej čerpacej stanici. Takýto, či obdobný postup zo strany objednávateľa však neprichádza do úvahy. Je zrejmé, že objednávateľ nemôže pozastaviť plnenie tých povinností či práv, ktoré podľa zmluvy má plniť zhotoviteľ, keď navyše nie je ani zrejmé, aké konkrétne konanie či opomenutie pod pojmom „pozastavenia” treba rozumieť. Z tohto dôvodu Najvyšší súd SR považoval sporný bod zmluvy za neurčitý, a teda podľa § 37 Občianskeho zákonníka aj za neplatný.

Dohoda o zmluvnej pokute

Dohoda o zmluvnej pokute musí byť zmluvnými stranami dohodnutá písomne. Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť, či bude mať dohoda o zmluvnej pokute formu samostatného úkonu, ale bude inkorporovaná v hlavnej zmluve v súvislosti so zabezpečovaným záväzkom. Druhý z uvedených spôsobov je štandardným riešením. I v prípadoch, ak si zmluvné strany dohodnú hlavnú zmluvu v ústnej forme, je nevyhnutné, aby sa na zmluvnej pokute, ktorá zabezpečuje splnenie príslušnej povinnosti, dohodli písomne. Z toho vyplýva, že ak zmluvné strany v ústnej forme uzavrú napr. zmluvu o dielo a zmluvnou pokutou chcú zabezpečiť povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo tak, aby po jeho odovzdaní dosahovalo určité dohodnuté technické parametre, musí byť dohoda o zmluvnej pokute uzavretá písomne s vyznačením podpisov oboch zmluvných strán, i keď samotná zmluva bude uzavretá ústne. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť zmluvnými stranami i podpísaná. V prípade, ak je účastníkom zmluvy právnická osoba, musí byť dohoda podpísaná osobami konajúcimi v jej mene (spôsobom zapísaným v obchodnom registri), resp. splnomocnenými osobami.

Písomná forma dohody bude zachovaná, ak je urobená telegraficky, ďalekopisom (dnes už menej používanými) alebo elektronickými prostriedkami e-mailom, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a určenie jej účastníkov. Písomná forma bude zachovaná i v prípade, ak bude dohoda urobená elektronickými prostriedkami a podpísaná zaručeným elektronickým podpisom účastníkov dohody.

Obsahové náležitosti dohody o zmluvnej pokute:

1. Jednoznačná identifikácia zabezpečovanej povinnosti

Na to, aby si oprávnená strana mohla úspešne uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je nevyhnutné, aby dohoda jednoznačne identifikovala povinnosť, ktorej splnenie je týmto zabezpečovacím prostriedkom zabezpečené (pozri napr. Rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Odon 90/97 citovaný vyššie). Právna úprava neobmedzuje zmluvné strany v možnosti zabezpečiť splnenie dohodnutých povinností zmluvnou pokutou, tzn. nevymedzuje okruh zabezpečovaných povinností - zmluvnú pokutu možno preto dohodnúť pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej (hlavnej i vedľajšej) povinnosti.

Pochybnosti vznikajú v prípadoch dohodnutia zmluvnej pokuty pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie s plnením peňažného záväzku je totiž sankcionované ex lege, a to úrokmi z omeškania, ktoré veriteľovi patria zo zákona a predstavujú zákonný dôsledok omeškania so splnením peňažného záväzku!


Zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho je dlžník v prípade, ak je jeho omeškanie s plnením záväzku zabezpečené zmluvnou pokutou, sankcionovaný dvakrát – zmluvnou pokutou ako i úrokom z omeškania.

V súvislosti s dohodou o zmluvnej pokute je potrebné v zmluve riešiť i súbeh nároku na zmluvnú pokutu a nároku na náhradu prípadnej škody, ktorá porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla zmluvnej strane, ktorá je oprávnená uplatniť si nárok zo zmluvnej pokuty. V prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, platí, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody môže byť riešený priamo v zákone. V § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. je vo vzťahu náhrady škody a zmluvnej pokuty výslovne uvedené, že vznik nároku na zmluvnú pokutu nemá vplyv na náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. Podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa upravuje zákonná zmluvná pokuta pre členov štatutárneho orgánu v prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu pri majetkovom a hospodárskom stave dlžníka, ktorý je vo forme úpadku, ktorý predstavuje predĺženie. Výška zákonnej zmluvnej pokuty je v tomto prípade ½ základného imania zákonného imania akciovej spoločnosti, čo predstavuje sumu 12 500 €.

V prípade porušenia povinnosti štatutárnych orgánov podať návrh na vyhlásenie konkurzu, správca konkurznej podstaty vyzve členov štatutárneho orgánu na zaplatenie zmluvnej pokuty, alebo na preukázanie, že svoju povinnosť neporušili, alebo sa jej zbavili. Zbaviť sa zodpovednosti za platenie zmluvnej pokuty môže člen štatutárneho orgánu preukázaním, že nemohol návrh na vyhlásenie podať, lebo nemôže konať v mene spoločnosti samostatne, ale len v spojení s ďalším členom a ten odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu podať. Podmienkou však je, že člen štatutárneho orgánu oznámenie o predĺžení dlžníka založí do zbierky listín.

2. Určenie výšky zmluvnej pokuty

Výšku zmluvnej pokuty možno určiť buď pevnou sumou alebo je možné dohodnúť spôsob výpočtu jej výšky – tzn. určitý „algoritmus”, použitím ktorého je možné výšku zmluvnej pokuty jednoznačne určiť ku konkrétnemu momentu (napr. 5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania po určitú dobu). Určenie výšky zmluvnej pokuty, či už konkrétnou sumou alebo určením spôsobu jej vyčíslenia, by malo zodpovedať hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Právna úprava teda umožňuje, aby zmluvné strany sami legálne dohodli najvhodnejší model efektu tohto zabezpečovacieho prostriedku. Menej problematické určenie výšky zmluvnej pokuty - konkrétnou pevnou sumou sa uplatní najmä v prípadoch porušenia povinnosti, ktorá má nepeňažný charakter, t. j. nespočíva v povinnosti dlžníka splniť peňažný záväzok. Dohoda o spôsobe určenia zmluvnej pokuty sa naopak uplatní v prípadoch zabezpečenia povinnosti dlžníka splniť riadne a včas záväzok peňažnej povahy a býva dohodnutá percentuálnou sadzbou z dlžnej sumy za vymedzené obdobie omeškania.


Moderačné právo súdu – právo žiadať zníženie zmluvnej pokuty súdom zákon umožňuje, aby v prípade, ak bola zmluvná pokuta dohodnutá v neprimeranej výške, súd na návrh dlžníka znížil jej výšku. Súd v konaní rozhodne o tom, že veriteľovi neprizná zmluvnú pokutu v plnej výške. Konanie o zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty začína na návrh dlžníka – súd nemôže v konaní, v ktorom si veriteľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu sám – z úradnej povinnosti (ex offo) túto pokutu znížiť. Opačný scenár sa však uplatniť nemôže, tzn.