Input:

Zánik funkcie konateľa

14.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.2.6 Zánik funkcie konateľa

JUDr. Tímea Kovácsová, JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Zánik funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným môže mať významný vplyv na samotné fungovanie spoločnosti, nakoľko bez existencie štatutárneho orgánu nemôže spoločnosť vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. V zmysle platnej legislatívy funkcia konateľa zaniká:

  • smrťou konateľa,

  • odvolaním z funkcie na základe rozhodnutia valného zhromaždenia/jediného spoločníka,

  • vzdaním sa funkcie,

  • uplynutím funkčného obdobia: Obchodný zákonník pre konateľa s. r. o. zákonom nestanovil dĺžku funkčného obdobia. Platí, že konateľ je menovaný do funkcie bez časového obdobia, pokiaľ nie je funkčné obdobie v spoločenskej zmluve alebo stanovách inak určené, resp. pokiaľ konateľa valné zhromaždenie nemenovalo do funkcie na dobu určitú,

  • stratou alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony: Ak konateľ spoločnosti stratí spôsobilosť na právne úkony, alebo je v tejto spôsobilosti na základe súdneho rozhodnutia obmedzený, nemôže ďalej vykonávať funkciu konateľa, pretože nie je spôsobilý konať v mene spoločnosti vo všetkých právnych úkonoch.

Zánik funkcie konateľa upravuje Obchodný zákonník v ustanoveniach § 66. Úprava obsiahnutá v tomto ustanovení je dispozitívna, preto v spoločenskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti možno tieto otázky upraviť odlišne.

Problémy pre spoločnosť pri zániku funkcie konateľa môžu vzniknúť, ak išlo o jediného konateľa spoločnosti, alebo ak išlo aj o viac konateľov, ale mohli konať len spoločne.

Z hľadiska zániku funkcie konateľa je potrebné upozorniť aj na ustanovenie § 66 ods. 4 novely Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. vo vzťahu výkonu funkcie, ktorou zabezpečuje štatutárny orgán podmienky živnostenského zákona, ak je zo zákona potrebná odborná spôsobilosť na výkon určitej remeselnej alebo viazanej živnosti na živnosť, ktorá tvorí predmet činnosti spoločnosti. V prípade, ak ich člen štatutárneho orgánu prestal spĺňať, jeho funkcia zanikne. Ak chce spoločnosť zapísaný predmet činnosti viazaný na splnenie odbornej spôsobilosti ďalej vykonávať, musí zabezpečiť novú osobu na výkon funkcie konateľa spoločnosti, ktorá bude predpísané podmienky spĺňať, lebo inak by jej mohlo byť živnostenské oprávnenie odňaté v tomto predmete činnosti.

Povinnosť orgánov spoločnosti pri zániku funkcie konateľa, ktorý bol jediným členom štatutárneho orgánu spoločnosti.

Zákon stanovuje povinnosť príslušnému orgánu spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť ďalšiu osobu, ktorá je jediným členom štatutárneho orgánu (t. j. konateľom s. r. o.) od momentu, keď zanikne funkcia osobe, ktorá bola jeho jediným členom. Pre plynutie trojmesačnej lehoty je právne irelevantné, kedy dôjde k výmazu osoby, ktorá je štatutárnym orgánom z obchodného registra, pretože výmaz má len deklaratórny účinok.


Pokiaľ spoločnosť zostane aj po uplynutí trojmesačnej lehoty bez štatutárneho orgánu, je to dôvod na jej zrušenie podľa ust. § 68 ods. 6 písm. a) ObZ.

V nasledujúcom texte sa podrobnejšie venujeme dvom najčastejším spôsobom zániku funkcie konateľa – vzdaniu sa funkcie konateľa a odvolaniu konateľa, a to z pohľadu formálneho postupu, účinkov voči spoločnosti, ako aj zápisu zmien v Obchodnom registri.

Vzdanie sa funkcie konateľa

Konateľ spoločnosti sa môže vzdať svojej funkcie priamo na zasadnutí valného zhromaždenia alebo môže vzdanie sa funkcie oznámiť/doručiť spoločnosti. Od využitia jedného z uvedených spôsobov vzdania sa funkcie závisí vznik účinkov vzdania sa funkcie konateľa. Konateľ spoločnosti pri vzdaní sa funkcie konateľa nemusí uviesť žiadny dôvod, ktorý ho viedol k tomuto kroku.

Ak sa konateľ spoločnosti rozhodne abdikovať priamo na zasadnutí valného zhromaždenia, nastávajú účinky vzdania sa funkcie okamžite. V takomto prípade funkcia konateľa zaniká dňom konania valného zhromaždenia, príp. dňom, ku ktorému sa viaže účinnosť vzdania sa funkcie.

Ak sa konateľ spoločnosti nevzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí valného zhromaždenia, ale svoju abdikáciu doručuje spoločnosti, nastávajú účinky vzdania sa funkcie prvým dňom zasadnutia valného zhromaždenia rozhodujúceho o ustanovení alebo odvolaní abdikujúceho konateľa, ktoré nasleduje po doručení vzdania sa funkcie.

Som stále konateľom, ak valné zhromaždenie nezasadne ani niekoľko mesiacov po doručení vzdania sa funkcie konateľa?

V prípade, ak valné zhromaždenie za účelom vymenovania nového konateľa nezasadne do 3 mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie pôvodného konateľa, nastanú účinky jeho abdikácie dňom nasledujúcim po uplynutí uvedenej trojmesačnej lehoty. Trojmesačná lehota začína plynúť od doručenia vzdania sa funkcie.

Nakoľko Obchodný zákonník neupravuje podmienky doručovania vzdania sa funkcie konateľa, je vhodné túto otázku upraviť v spoločenskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti. Z formálneho hľadiska sa odporúča písomnú abdikáciu zasielať spoločnosti doporučenou zásielkou s doručenkou. Záleží aj na tom, či ide o väčšiu spoločnosť, ktorá má sídlo aj s podateľňou, lebo tam je doručenie oznámenia o vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti jednoduchšie a môže sa vykonať aj osobným podaním. Problémy pri doručovaní môžu vznikať najmä pri nefunkčných spoločnostiach, ktoré síce majú sídlo, ale sa v ňom zdržiavajú len nepravidelne.

V novele Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. októbra 2020 sa možnosť zrušenia spoločnosti súdom doplňuje o ustanovenie § 68b ods. 1 písm. b), podľa ktorého súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení spoločnosti , ak jej orgány nie sú ustanovené v súlade so spoločenskou zmluvou, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou, stanovami alebo týmto zákonom viac ako tri mesiace-

V súvislosti so vzdaním sa funkcie jediného konateľa treba upozorniť na dôležitú zmenu uskutočnenú novelou Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. doplnením § 66 ods. 3).

Spoločnosť musí zapísať nového konateľa do 60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1) (3 mesiace po doručení oznámenia spoločnosti o vzdaní sa funkcie konateľa alebo od oznámenia sa vzdania funkcie na valnom zhromaždení). V prípade, že spoločnosť nezvolí v tejto lehote nového konateľa a ho nezapíše do obchodného registra, má osoba, ktorá naposledy vykonávala funkciu konateľa, povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti súdom podľa § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka –(v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti). Ak posledný štatutárny orgán podá návrh na zrušenie spoločnosti súdom z dôvodu nevymenovania nového konateľa spoločnosti, súd začne konanie o jej zrušení. V konaní poskytne spoločnosti primeranú lehotu na odstránenie nedostatku, v ktorej môže spoločnosť nedostatok odstrániť tým, že zvolí nového konateľa a podá návrh na jeho zápis do obchodného registra.

Osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom a ktorej zanikla funkcia je povinná v prípade, že spoločnosti hrozí škoda, upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na odvrátenie škody. Takúto povinnosť má len vtedy, pokiaľ spoločnosti hrozí škoda ešte pred zánikom jeho funkcie. Ak by porušením tejto povinnosti vznikla spoločnosti škoda, konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 373 a nasl. ObZ. V prípade vzniku škody bude potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, aké opatrenia mohla urobiť na odvrátenie alebo zmiernenie škody samotná spoločnosť.

Podľa ust. § 384 ods. 1 ObZ: „Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.”

Jeden z konateľov obchodnej spoločnosti doručil spoločnosti vzdanie sa funkcie. Valné zhromaždenie spoločnosti nezasadlo v zákonnej trojmesačnej lehote a spoločnosť nepodala návrh na výmaz tohto konateľa z obchodného registra. Ako sa môže konateľ, ktorému zanikla funkcia, domáhať výmazu z registra v prípade, ak si spoločnosť túto svoju povinnosť nesplnila?

V prípade, ak v lehote podľa ustanovenia § 5 ods. 5 ZOR nebude podaný návrh na výmaz osoby, môže sa osoba domáhať nápravy podľa novej právnej úpravy, ktorú obsahuje civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2016. Podľa § 278 písm. b) CMP sa upravujú jednotlivé konania vo veciach obchodného registra a podľa písm. b) konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom (úprava nahradila predchádzajúce konanie o zhode). Konanie o zosúladenie údajov sa má dosiahnuť podľa § 289 CMP. Návrh na začatie konania o zosúladenie údajov môže podať každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby (§ 290 ods. 1 CMP).

Podľa ods. 2 zapísaná osoba nie je oprávnená na podanie návrhu na zosúladenie údajov. Podanie zapísanej osoby, ktorého obsahom je návrh na zápis, posúdi registrový súd ako návrh na zápis údajov do obchodného registra. Registrový súd takýto podnet môže posudzovať ako podnet na začatie konania na výmaz alebo zápis nových údajov.

Účastníkmi konania o zosúladenie údajov sú navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba, ktorej údaje majú byť zapísané alebo vymazané.

Návrh musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností, najmä:

  1. identifikačné údaje dotknutej obchodnej spoločnosti (názov, sídlo, IČO, oddiel a vložku, v ktorej je daná obchodná spoločnosť v obchodnom registri zapísaná);
  2. skutočnosť, že sa navrhovateľ vzdal svojej funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu;
  3. dátum odoslania listu so vzdaním sa funkcie;
  4. dátum doručenia listu so vzdaním sa funkcie obchodnej spoločnosti;
  5. konštatovanie, že obchodná spoločnosť, resp. jej orgány na vzdanie sa funkcie nereagovali;
  6. dátum, kedy uplynula lehota trojmesačnej lehoty podľa ustanovenia § 66 ods. 2 ObZ;
  7. návrh na výmaz údajov o osobe, ktorá sa vzdala svojej funkcie štatutárneho orgánu, resp. člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti.

K návrhu je potrebné pripojiť fotokópiu listu, obsahom ktorého je vzdanie sa funkcie, doklad o odoslaní tohto listu a doklad o jeho doručení (doručenku). Dôležitá je aj skutočnosť, kde došlo k vzdaniu sa funkcie. V prípade, že sa člen štatutárneho orgánu vzdá funkcie na valnom zhromaždení, tak nadobúda účinnosť okamžite ( § 66 ObZ). Člen štatutárneho orgánu, ktorý sa nevzdal funkcie na zasadaní orgánu spoločnosti, musí vzdanie sa funkcie oznámiť písomne a listina musí byť podpísaná s úradne osvedčeným podpisom u notára alebo ním poverenej osoby.

Návrh je možné podať aj na osobitnom tlačive, ktorého vzor sa nachádza na stránke ústredného portálu verejnej správy, prípadne aj elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Po doručení tohto podnetu registrovému súdu, tento vydá uznesenie o začatí konania, nakoľko ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu. Následne súd preskúma doručený podnet a prílohy k nemu priložené a ak bude mať za preukázané skutočnosti uvedené v podnete na začatie konania o zhode, tak vykoná výmaz predmetných údajov z obchodného registra.

Treba upozorniť na zmenu pri podávaní návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov do obchodného registra, ktorá sa podľa novely zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri od 1. októbra 2020 bude môcť uskutočniť len v elektronickej podobe. Zákon o obchodnom registri bol novelizovaný čl. XIII novely Obchodného zákonníka uskutočnenej zákonom č. 390/2019 Z. z.

Odvolanie konateľa

Konateľa spoločnosti z funkcie odvoláva valné zhromaždenie, resp. jediný spoločník spoločnosti. Predpokladom platného odvolania konateľa je splnenie formálneho postupu, a to riadne zvolanie valného zhromaždenia a dodržanie predpísaného kvóra a väčšiny na prijatie uznesenia.

Na prijatie uznesenia valného zhromaždenia o odvolaní konateľa sa vyžaduje jednoduchá väčšina hlasov prítomných spoločníkov. Na to, aby bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné, sa vyžaduje prítomnosť spoločníkov, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Spoločenská zmluva môže odvolanie, resp. vymenovanie konateľa podmieniť aj vyšším počtom hlasov (príp. súhlasom všetkých spoločníkov), nemusí to však byť vždy praktické. Môže nastať situácia, že valné zhromaždenie odvoláva konateľa, ktorý je zároveň spoločníkom spoločnosti. Takýto spoločník a konateľ v jednej osobe nestráca hlasovacie práva a spolurozhoduje o odvolaní seba ako konateľa.

Spoločník nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo iba v prípade, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho nepeňažnom vklade, vylúčení zo spoločnosti alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.

Konateľa možno odvolať z akéhokoľvek dôvodu a dokonca aj bez uvedenia dôvodu; zákon nevyžaduje, aby v uznesení o odvolaní konateľa bol uvedený dôvod odvolania.

Odvolanie konateľa je účinné prijatím rozhodnutia valného zhromaždenia, pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti neurčujú inak. Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu napríklad určiť, že odvolanie konateľa bude účinné až momentom vymenovania nového konateľa. Výmaz konateľa z obchodného registra má iba deklaratórny účinok. Napriek tomu sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné voči tretím osobám (obchodným partnerom a pod.) až odo dňa ich zverejnenia v Obchodnom vestníku. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.

Môže valné zhromaždenie odvolať konateľa počas jeho neprítomnosti?

V praxi nie je vylúčené, aby k odvolaniu konateľa došlo aj v jeho neprítomnosti na valnom zhromaždení (najmä ak spoločníci rozhodujú mimo valného zhromaždenia (per rollam), alebo ak valné zhromaždenie zvolávajú spoločníci v súlade s ust. § 129 ods. 2 ObZ).

V týchto prípadoch je podstatné, aby sa riadne odvolaný konateľ dozvedel o tejto skutočnosti čo najskôr po prijatí rozhodnutia o odvolaní, a tým sa zabezpečilo okamžité prerušenie výkonu funkcie zo strany odvolaného konateľa. OBZ túto situáciu nerieši, je preto v záujme spoločnosti, aby spôsob informovania konateľa o jeho odvolaní upravovala spoločenská zmluva. Pravdepodobne najvhodnejším riešením je zaslať konateľovi informáciu o jeho odvolaní písomne ako doporučenú zásielku do vlastných rúk.

V súlade s ust. § 66 ods. 1 ObZ medzi momentom odvolania konateľa a ustanovením nového konateľa nesmú uplynúť viac ako tri mesiace. V záujme plynulého fungovania spoločnosti by spoločnosť mala zabezpečiť, aby valné zhromaždenie bez zbytočného odkladu rozhodlo o vymenovaní nového konateľa (predovšetkým v prípade spoločnosti, ktorá má iba jedného konateľa). V tomto kontexte opätovne zdôrazňujeme, že odvolanie i vymenovanie konateľa je účinné od momentu rozhodnutia valného zhromaždenia, resp. jediného spoločníka, a nie je viazané na zápis v obchodnom registri. V prípade spoločnosti, ktorá má len jedného konateľa, vzniká spoločnosti povinnosť zvoliť nového konateľa do troch mesiacov po jeho odvolaní. V novele Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. sa zakotvila povinnosť spoločnosti zapísať osobu nového konateľa do 60 dní po uplynutí lehoty troch mesiacov na voľbu nového konateľa. V prípade, že spoločnosť túto povinnosť nesplní, vzniká odvolanému jedinému konateľovi povinnosť podať do 30 dní


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: