dnes je 17.5.2021

Input:

Zabezpečovacie inštitúty

21.12.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.3 Zabezpečovacie inštitúty

JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

V súčasnom podnikateľskom prostredí je pri vytváraní obchodných záväzkovo-právnych vzťahoch veľmi aktuálna prevencia porušovania zmluvných záväzkov.


V zmluvách je potrebné riešiť mechanizmus zabezpečenia splnenia záväzku s cieľom minimalizovať škodlivé následky jeho neplnenia alebo chybného plnenia zo strany zmluvného partnera.

Právna úprava poskytuje ucelený systém zabezpečovacích inštitútov, ktorých využitie je podmienené zmluvnou dohodou. V podnikateľskej praxi sa logicky preferujú tie inštitúty, najmä záložné právo a zabezpečovací prevod práva, ktoré pre prípad omeškania s plnením záväzkov poskytujú možnosť, aby veriteľ (zmluvná strana, ktorej zo zmluvy vyplýva nárok na plnenie) zhojil svoj nárok speňažením konkrétneho majetku dlžníka (zmluvnej strany, ktorá má povinnosť plniť).


Možnosť využitia týchto inštitútov v bežnej praxi je však z rôznych dôvodov obmedzená, preto sa častejšie dohodnú iné zabezpečovacie prostriedky, ktoré majú svojou podstatou i sankčný charakter – zmluvné pokuty a zmenkové zabezpečenia.

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na použití viacerých zabezpečovacích prostriedkov. Bude vždy záležať aj na predmete plnenia a jeho hodnote, aby jej splnenie bolo dostatočne zabezpečené.

Zmluvy by však v tomto kontexte mali predovšetkým obsahovať dostatočne určité a zrozumiteľné dohody o ich predmete a odplate za dohodnuté plnenie, ako i dôsledkoch porušenia prevzatých záväzkov. Dôraz je potrebné klásť na súlad zmluvných ustanovení s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Zákon v tejto súvislosti upravuje, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Výkonom práva v rozpore s