dnes je 17.5.2021

Input:

Vnútroštátne obchody a obchody s medzinárodným prvkom

10.12.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.2.1 Vnútroštátne obchody a obchody s medzinárodným prvkom

JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti vstupujú podnikatelia, vrátane spoločností s ručením obmedzeným, s rôznou frekvenciou do záväzkových vzťahov, z ktorých väčšinu tvoria vzťahy založené zmluvami. Právny režim týchto vzťahov závisí od viacerých právnych skutočností, no v zásade ho určujeme v závislosti od charakteru subjektov, ktoré vstupujú do záväzkového vzťahu (podnikatelia, občania), ako i od inkorporácie týchto subjektov.

Vnútroštátne obchody

Vnútroštátnymi obchodmi môžeme nazvať zmluvné vzťahy, ktorých účastníkmi sú iba podnikateľské subjekty, prípadne občania alebo právnické osoby so sídlom/miestom podnikania/bydliskom na území Slovenskej republiky. Podmienkou však je, že zmluvný vzťah sa s prihliadnutím na všetky okolnosti týka podnikateľskej činnosti. Podnikateľ najmä fyzická osoba môže uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu tovaru pre vlastnú spotrebu. V takomto prípade nepôjde o „vnútroštátny obchod” spravujúci sa Obchodným zákonníkom.

V prípade, ak budú účastníkmi zmluvného vzťahu iba podnikatelia, resp. vybrané subjekty (štát, samosprávne územné jednotky alebo právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky), bude sa ich zmluvný vzťah spravovať prioritne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v tretej časti „obchodné záväzkové vzťahy” definuje okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje úprava v ňom obsiahnutá, a to nehľadiac na vôľu zmluvných strán.

Relatívne obchody

Treťou časťou obchodného zákonníka sa spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (tzv. relatívne obchody).

Rovnaký právny režim sa vzťahuje i na záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.


Pre posúdenie použitia obchodného zákonníka pri relatívnych obchodoch je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. V prípade, ak podnikatelia vstupujú do zmluvného vzťahu a uzatvárajú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom zákonníku (tzv. absolútny neobchod), spravuje sa takýto ich záväzkový vzťah príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a v ostatných záležitostiach sa spravuje Obchodným zákonníkom. Pôjde najmä o kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností, ktorú neobsahuje Obchodný zákonník, darovaciu zmluvu, zmluvu o pôžičke, ak sú zmluvnými stranami podnikateľské subjekty. V takomto prípade pôjde tiež o obchodnoprávny vzťah. Dôležité je to v sporoch o náhradu škody z týchto zmlúv, lebo vzťahy v súvislosti s náhradou škody sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti a v Občianskom zákonníku na základe subjektívnej zodpovednosti s predpokladom zavinenia. Podobne je to pri úprave dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Absolútne obchody

Aplikácia tejto časti obchodného zákonníka sa však rozširuje i na vzťahy, ktorých účastníkom nie sú len podnikatelia, ale aj bežní občania – ide o tzv. absolútne obchody.

To znamená, že nehľadiac na právnu povahu účastníkov, sa obchodným zákonníkom budú spravovať záväzkové vzťahy:

  • medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

  • medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,

  • z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642 ObZ) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,

  • zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

  • z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Obchodný zákonník sa pritom bude vzťahovať i na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou Obchodného zákonníka, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Pri zmluve o predaji podniku môže byť predávajúcim aj kupujúcim aj fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom. Môže ísť o prípady reštitúcii alebo dedenia po smrti podnikateľa. V takomto prípade, nehľadiac na to, či ide o vzťah podnikateľa s fyzickou osobou - nepodnikateľom - sa vždy bude postupovať podľa právnej úpravy zmluvného typu zmluvy o predaji podniku. Zmluvné strany v takomto prípade nemôžu vylúčiť pôsobnosť Obchodného zákonníka, ani keby sa na tom písomne dohodli. Je to rozdiel oproti hocijakému inému vzťahu medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorý je upravený len v Občianskom zákonníku, pri ktorom sa zmluvné strany podľa § 261 ObZ Obchodného zákonníka môžu dohodnúť na tom, že ich občianskoprávny vzťah sa bude posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Obchody s medzinárodným prvkom

V prípade, ak má jeden z účastníkov zmluvného vzťahu sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu, je potrebné v zmluve sa vyrovnať s dohodou o právnom poriadku, ktorý sa na daný zmluvný vzťah bude vzťahovať.


Účastníci obchodných záväzkových vzťahov s medzinárodným prvkom si v zásade môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, pričom tak môžu urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli. Vhodné však je, aby sa vopred písomne dohodli na rozhodnom práve platnom a použiteľnom na ich právny vzťah, aby v budúcnosti medzi nimi nevznikali spory o použiteľnom práve.

Ak si účastníci nezvolia tzv. rozhodné právo, spravuje sa ich záväzkový vzťah právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, pričom pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, spravidla platia nasledovné pravidlá stanovené zákonom č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších predpisov:

  • kúpne zmluvy a zmluvy o dielo - právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy,

  • zmluvy o nehnuteľnostiach - právom miesta, kde je nehnuteľnosť,

  • zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) - právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy,

  • poistné zmluvy vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla (bydliska) poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy,

  • príkazné zmluvy a im podobné - právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy,

  • zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní - právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť v čase uzavretia zmluvy,

  • zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch - právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku,

  • iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.


Právny poriadok určený na základe voľby práva alebo kolíznej normy platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy vecí nevyplýva niečo iné.

Pokiaľ ide o hnuteľnosti, spravujú sa vo vzťahu medzi stranami právnym poriadkom určeným buď na základe dohody účastníkov, alebo kolíznej normy aj tieto otázky:

  • okamih, od ktorého na nadobúdateľa prechádza oprávnenie nakladať vecou,

  • okamih, od ktorého má nadobúdateľ právo na plody a úžitky prevádzanej veci,

  • okamih, ktorým nebezpečenstvo škody na prevádzanej veci prechádza na nadobúdateľa,

  • okamih, ktorým právo na náhradu škody vzniknuté v súvislosti s prevádzanou vecou prechádza na nadobúdateľa,

  • výhrada vlastníckeho práva k prevádzanej veci.

Premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako záväzkové právo samo. Započítanie sa spravuje, pokiaľ z požiadavky rozumného usporiadania právneho pomeru nevyplýva iné, tým istým právnym poriadkom ako pohľadávka, proti ktorej smeruje započítanie. Právne pomery vzniknuté z jednostranných právnych úkonov (napr. ručenie) sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom má dlžník bydlisko (sídlo). Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti