Input:

Povinnosť konateľa viesť účtovníctvo spoločnosti

1.10.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.3.5 Povinnosť konateľa viesť účtovníctvo spoločnosti

JUDr. Tímea Kovácsová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD.

Obchodný zákonník v ustanovení § 35 ObZ ukladá podnikateľom povinnosť viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom. Účtovníctvo spoločnosti je relatívne uzavretý, vnútorne usporiadaný systém informácií. Účtovníctvo v podmienkach trhovej ekonomiky je nezastupiteľné predovšetkým z hľadiska potrieb finančného riadenia. Príslušným právnickým a fyzickým osobám musí podávať plnohodnotné informácie o stave a pohybe majetku a záväzkov, imaní, nákladoch a výnosoch, alebo výdajoch a príjmoch, a o výsledkoch hospodárenia. Podrobná úprava je obsiahnutá najmä v osobitnom zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Povinnosť viesť účtovníctvo má spoločnosť počas celej existencie svojho trvania, t. j. odo dňa svojho vzniku (odo dňa zápisu do obchodného registra) až do dňa svojho zániku (do dňa výmazu z obchodného registra). Výnimka z tejto zásady sa uplatní len pri zrušení spoločnosti bez likvidácie. V takomto prípade sa vedie účtovníctvo len do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu, pričom za rozhodný deň sa považuje deň určený v zmluve o zlúčení alebo splynutí, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovného za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti, pričom tento deň nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Od uvedeného rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej spoločnosti, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej spoločnosti.


Jednotlivé účtovné prípady, ktoré tvoria predmet účtovníctva, sa účtujú a vykazujú v období, s ktorým časovo a vecne súvisia, t. j. v účtovnom období. Účtovným obdobím je kalendárny rok, pričom účtovné jednotky si môžu zvoliť za účtovné obdobie aj iný časový úsek, a to hospodársky rok, ktorým je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Ku zmene účtovného obdobia môže dôjsť len ku prvému dňu kalendárneho mesiaca, a to na základe písomného oznámenia zmeny účtovného obdobia miestne príslušnému daňovému úradu, najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia. Po doručení oznámenia o zmene účtovného obdobia daňovému úradu je spoločnosť povinná dodržať účtovné obdobie až do jeho uplynutia.

Účtovné jednotky účtujú v zmysle zákona o účtovníctve v systéme jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Zákon umožňuje viesť aj tzv. daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.

Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia. Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie.

V sústave podvojného účtovníctva sa účtuje každý účtovný prípad dvakrát tak, že jednotlivé účtovné prípady sa evidujú na účtoch podvojným zápisom. Na základe uvedeného má každý účet dve strany:

  1. ľavá strana účtu (debetná strana – na ťarchu účtovnej jednotky) označená „má dať”,
  2. pravá strana účtu (kreditná strana – v prospech účtovnej jednotky) označená „dal”.


Spoločnosť účtujúca v podvojnej sústave je povinná viesť dve účtovné knihy, denník a hlavnú knihu. V denníku sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky (povinnosť zaúčtovať všetky účtovné prípady v danom účtovnom období) a v hlavnej knihe sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska a systematicky (povinnosť zaúčtovať všetky účtovné prípady za dané účtovné obdobie na jednotlivé účty).


Spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku v 
štátnom jazyku, pričom účtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti. Účtovná jednotka je ďalej povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok, záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro a aj v cudzej mene.

V spoločnosti s ručením obmedzeným patrí povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva konateľom. Z ust. § 135 ods. 1 ObZ vyplýva, že konatelia majú povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Zabezpečiť túto povinnosť môžu buď osobne alebo prostredníctvom tretích osôb na základe osobitných zmluvných vzťahov.

Ak konatelia porušia svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, a z tohto titulu vznikne spoločnosti škoda, sú spoločníci oprávnení v mene spoločnosti uplatniť voči nim nároky na náhradu škody. Toto právo je jedným zo základných oprávnení spoločníka, ktoré ustanovuje § 122 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého je každý spoločník oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. Spoločník, ktorý na súde uplatní v mene spoločnosti nárok na náhradu škody spôsobenej konateľom, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť. Konateľ bude musieť v konaní preukázať, že pri zabezpečení vedenia účtovníctva konal s odbornou starostlivosťou a dobrou vierou konania v prospech spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ak by túto skutočnosť nepreukázal (napr. z dôvodu, že účtovníctvo bolo vedené osobou bez príslušnej kvalifikácie), bol by povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorá jej chybným vedením účtovníctva vznikla.

Ak chyby pri vedení účtovníctva nespôsobil priamo konateľ, ale boli spôsobené treťou osobou poverenou jeho vedením, je konateľ povinný v mene spoločnosti uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá spoločnosti z tohto titulu vznikla voči tejto osobe. Ak je osoba zabezpečujúca účtovníctvo spoločnosti v pracovnom pomere so spoločnosťou a škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, je vymáhateľný nárok limitovaný štvornásobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorou spôsobil škodu v zmysle pracovnoprávnych predpisov. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 ZP alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok (§ 186 ods. 2 ZP).

Vedenie účtovníctva predstavuje odborne, ako aj administratívne náročnú činnosť, ktorú nemožno zodpovedne vykonávať bez dostatočných znalostí relevantných právnych predpisov a praktických skúseností. V zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) je vedenie účtovníctva voľnou živnosťou, na prevádzkovanie tejto živnosti musia byť splnené všeobecné podmienky, t. j. dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.


Pri zabezpečení vedenia účtovníctva spoločnosti externým spôsobom je pri koncipovaní zmluvy namieste nadmerná pozornosť a precíznosť, keďže štatutárny orgán zostáva vždy zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva a sankcie ukladané príslušnými orgánmi pri prípadných pochybeniach môžu mať pre spoločnosť až likvidačné následky.

Svojou podstatou je zmluva o vedení účtovnej evidencie zmluvou o dielo, dielom v tomto prípade budú akékoľvek účtovné výstupy týkajúce sa vedenia účtovníctva. Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy, vzhľadom na jej závažnosť ju môžeme len odporučiť. Pri uzatváraní zmluvy je potrebné venovať pozornosť najmä rozsahu, v akom bude zhotoviteľ povinný viesť účtovníctvo objednávateľa, najmä presnej a jednoznačnej formulácii povinností zhotoviteľa. Dôležitá je aj dohoda o odovzdávaní jednotlivých dokladov potrebných na vedenie účtovníctva spoločnosťou. Nemenej dôležitá je takisto úprava otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú zhotoviteľom, ktorá sa bude riadiť ust. § 373 a nasl. ObZObchodného zákonníka. Nakoľko pri vedení účtovnej evidencie má zhotoviteľ prístup k prakticky všetkým informáciám o hospodárskom stave objednávateľa, je vhodné zmluvne zaviazať zhotoviteľa k mlčanlivosti o takýchto informáciách. Práv a povinností zmluvných strán pri vedení účtovníctva je potrebné vždy prispôsobiť pre konkrétnu potrebu zmluvných strán odvodenú predovšetkým z účtovného systému objednávateľa.

Povinnosť konateľa predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát

Štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným je povinný predložiť riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie valnému zhromaždeniu. S účinnosťou od 1. januára 2018 došlo k zmene lehoty na predloženie riadnej individuálnej a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky na schválenie valnému zhromaždeniu tak, aby bola schválená do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje (§ 40 ods. 1 ObZ).

Povinnosť uložiť riadnu individuálna účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín je 9 mesiacov od jej zostavenia; to neplatí, ak sa do zbierky listín ukladá podľa osobitného predpisu.

Ak valné zhromaždenie neschváli konateľom včas predloženú účtovnú závierku do troch mesiacov od jej predloženia, ukladá sa do zbierky listín obchodného registra neschválená účtovná závierka. V tomto prípade je spoločnosť povinná uložiť neschválenú účtovnú závierku do 30 dní od márneho uplynutia trojmesačnej lehoty. Od 1. januára 2015 platí, že schválená a aj neschválená účtovná závierka sa zakladá do zbierky listín prostredníctvom príslušného daňového úradu, pri odovzdaní daňového priznania. Príslušný daňový úrad ju zakladá – ak k nej nemá pripomienky prostredníctvom spoločnosti Data Centrum zriadenej Ministerstvom financií SR. Data Centrum zabezpečuje založenie účtovných závierok do zbierky listín prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR.

Za účelom schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky zvoláva konateľ tzv. výročné valné zhromaždenie (pozri vzor Zápisnice z valného zhromaždenia o schválení individuálnej účtovnej závierky). V prípade, ak tak ustanovuje spoločenská zmluva, je konateľ spoločnosti povinný spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie doručiť spoločníkom aj účtovnú závierku spolu s návrhom na rozdelenie zisku alebo úhradu strát spoločnosti.

V prípade, ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, predkladá dozorná rada valnému zhromaždeniu svoje vyjadrenie k účtovnej závierke a návrhu na rozdelenie zisku alebo úhradu strát.

V prípadoch ustanovených osobitným zákonom (zákon o účtovníctve) je spoločnosť povinná nechať účtovnú závierku overiť audítorom a konatelia majú povinnosť vypracovať výročnú správu. Pri posudzovaní povinnosti nechať overiť účtovnú závierku audítorom dochádza k zmenám.

Za hospodársky rok od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020 vzniká povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom subjektom, ktoré:

a) majú majetok 2.000.000,- eur, b) čistý obrat 4.000.000,- eur, c) počet zamestnancov 30.

Od hospodárskeho roku 2021 vzniká povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, subjektom, ktoré: a) majú majetok 3.000.000,- eur, b) čistý obrat 6.000.000,- eur, c) počet zamestnancov 40.

Od hospodárskeho roku 2022 vzniká povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, subjektom, ktoré: a) majú majetok 4.000.000,- eur, b) čistý obrat 8 000 000 eur, c) počet zamestnancov 50.

Uvedenými zmenami sa zlepšuje podnikateľské prostredie pre spoločnosti.

S účinnosťou od 1. 10. 2004 nepatrí zo zákona do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia schvaľovanie konsolidovanej účtovnej závierky. V kontexte so spôsobom rozdelenia pôsobnosti medzi orgány spoločnosti patrí táto pôsobnosť konateľom, pokiaľ spoločenská zmluva nemá inú úpravu.

Schválenie ročnej účtovnej závierky je predpokladom na to, aby bolo možné rozdeliť zisk. Návrh na rozdelenie zisku spoločnosti musí konateľ vypracovať v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy prípadne stanovami. Zákon neustanovuje osobitné obsahové náležitosti tohto návrhu, musí z neho však jednoznačne vyplývať suma dosiahnutého čistého zisku spoločnosti, ktorý spoločnosť dosiahla za uplynulé účtovné obdobie. Ak spoločenská zmluva osobitne nezakotvuje pravidlá pre rozdelenie zisku, uplatní sa zákonná úprava, podľa ktorej majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Medzi spoločníkov môže byť rozdelený iba čistý zisk, ktorý je :

  • znížený o prídely do rezervného fondu, príp. ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona a o neuhradenú stratu z minulých období (v prípade, ak spoločnosť pri svojom založení nevytvorila rezervný fond, je povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. V tomto kontexte poukazujeme aj na ust. § 68 ods. 6 písm. d) ObZ, podľa ktorého ak spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond v zmysle zákona, je to dôvod na zrušenie spoločnosti súdom),

  • zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.

V zmysle ust. § 82 ods. 1 ObZObchodného zákonníka zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom. Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia.

Podľa odseku 2, ak sa delí zisk medzi spoločníkov rovným dielom, spoločníci majú nárok na úroky z hodnoty svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, inak na úroky určené podľa § 502. Nárok na tieto úroky má prednosť pred nárokom na podiel na zisku podľa odseku 1 a vzniká aj pri strate zistenej ročnou účtovnou závierkou. Podľa odseku 3 stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom. Ustanovenia § 82 Obchodného zákonníka sú dispozitívne. V spoločenskej zmluve môže byť dohodnuté inak.

Je zákonom vylúčené, aby spoločnosť vyplácala svojim spoločníkom preddavky na podiely na zisku. Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy, príp. stanov, nesmie spoločnosť použiť na plnenie spoločníkom.

Ak spoločnosť dosiahla v predchádzajúcom účtovnom období stratu, musí konateľ spolu s predložením účtovnej závierky predložiť spoločníkom i návrh na úhradu straty. Ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže konateľ navrhnúť, aby valné zhromaždenie rozhodlo o príplatkovej povinnosti spoločníkov, ktorej podstatou je povinnosť spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku prevzatého vkladu.

O povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet. Príplatková povinnosť sa na jednotlivých spoločníkov musí rozvrhnúť úmerne podľa výšky ich vkladov, pričom jej horná hranica je obmedzená polovicou základného imania spoločnosti. Ako vyplýva z dikcie zákona, splnenie príplatkovej povinnosti nemá vplyv na základné imanie, to znamená, že peňažné plnenie poskytnuté na splnenie príplatkovej povinnosti sa nezapočítava na splatenie vkladu spoločníka. Omeškanie s plnením príplatkovej povinnosti má rovnaké právne následky ako omeškanie s plnením vkladovej povinnosti.

V súvislosti s príplatkovou povinnosťou sa v praxi vynára otázka, či spoločnosť s ručením obmedzeným môže uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu i v prípade, ak by stratu mohla hradiť z prostriedkov rezervného fondu.

Zákon explicitne uvádza, že prostriedky rezervného fondu nemožno použiť na iný účel ako na krytie strát spoločnosti. Uvedené platí len pre prostriedky do výšky stanovenej zákonom, v ktorom sa rezervný fond povinne vytvára. Zákon však nevylučuje, aby bola strata spoločnosti krytá z iných prostriedkov než z rezervného fondu, a to i v prípade, pokiaľ je v nich prostriedkov dostatok. Preto pokiaľ spoločenská zmluva zakotvuje príplatkovú povinnosť, môže valné zhromaždenie svojím rozhodnutím uložiť spoločníkom prispieť na úhradu straty spoločnosti, i keď by na to mohla použiť prostriedky z rezervného fondu.

Treba mať na pamäti, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti (§ 106 Obchodného zákonníka).

Povinnosť konateľa zverejňovať údaje z účtovnej závierky

V súvislosti s vedením účtovníctva má konateľ i povinnosť zverejňovať údaje z účtovnej závierky zákonom stanoveným spôsobom.

Do zbierky listín sa ukladá originál listiny alebo jej osvedčená kópia, ak ZOR alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak orgán verejnej moci nevydáva originál listiny v elektronickej podobe, možno do zbierky listín uložiť elektronickú podobu listiny autorizovanú5aa) osobou oprávnenou na podanie návrhu podľa § 5, alebo ak sa listina ukladá bez návrhu, osobou oprávnenou na predkladanie listín do zbierky listín. Pri listinách iných osôb ako orgánov verejnej moci nahrádza originál listiny v elektronickej podobe elektronická podoba listiny autorizovaná5aa) osobou oprávnenou na podanie návrhu podľa § 5, alebo ak sa listina ukladá bez návrhu, osobou oprávnenou na predkladanie listín do zbierky listín (§ 3 ods. 3 ZOR). K elektronickému podávaniu návrhov pozri § 5a ZOR. K ukladaniu listín do zbierky pozri § 9 a nasl. ZOR.


V zmysle ust. § 40 ods. 1 ObZ má každá spoločnosť s ručením obmedzeným povinnosť uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do 30 dní po jej


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: